Nejaky pokec

    Myslím si, že mám dlhoročné a bohaté skúsenosti s výcvikom a chovom NO. Môj prvý NO bol pes u mňa vo výcviku, ešte na vysokej škole v Košiciach. Jeho meno bolo Cezo Vier Land, volali sme ho Axo. Prehlasujem, že za ďalších 30 rokov svojej činnosti, som sa už s takou povahou NO nestretol! Pri zákuse robil figurantom modriny cez rukáv. Nestretol som sa u neho, že existovalo niečo, čoho by sa bál.

  Čiastočne sa mu priblížil môj druhý NO - fena Babsy Marox. Zakúpená z chovnej stanice z Kyjova v Čechách. Domov som ju niesol v autobuse vo veľkej taške. Bola to Fena, ktorá je pochovaná u nás v záhrade a ktorá mi dokázala, že fena môže byť min. taká dobrá, ako pes. Dlho som držal jej krv, až kým sa jej dospelá pravnučka tragicky neutopila a ja som prišiel o posledný kvalitný genetický materiál, čo po nej zostal. Bolo to strašné. Krv je vnuka prúdila v mojej poslednej fene Tine. Ta sa tragicky utopila na splave, kedy ju prúd vody stiahol pod vodopád a ona sa márne snažila proti vodopádu vyplávať. Kým so zareagoval, bola pod vodou.


  Môžem zodpovedne skonštatovať, že kvalitný Nemecký ovčiak pozostáva z genetického materiálu, výcviku a z prostredia v ktorom sa nachádza! Zvlášť posledná podmienka sa často nedoceňuje. Keď chcete mať zo psa spoločníka, musíte s ním žiť! Nestačia prechádzky, venčenie, výcvik. Musí s Vami bývať a všade chodiť! A veľká chyba, je mať viacej psov z vlastného chovu! Nikdy s nimi nebudete toľko ako súrodenci a nikdy potom nedosiahnete väzbu, akoby ste mali, keby ste mali len jedného psa!