Pokec

Choval som aj fenu rotwajlera Elzu. Priniesol som ju už veľkú a zachránil pred smrťou. Majiteľovi narobila na zadrhnutých domácich zvieratách toľko škody, že ju chcel ihneď utratiť. Ja som si povedal, že keďže „nemám žiadne zvieratá“ tak to skúsim. Najskôr sa musela „skamarátiť“ s mojou fenou NO. Skamarátenie prebehlo veľmi rýchlo. Aj napriek tomu, že prišla do cudzieho územia, trvalo asi dve minúty, kým „vysvetlila“ domácej fene NO, že ona je dominantná. Druhý krok bolo strpenie kôz, keďže tie sa pásavali na reťazi a ona chodievala so mnou na voľno. Nebolo to jednoduché, aj kozy si užili svoje, ale zvládli sme to. Podobne si „zvykla“ aj na sliepky, mačky, či prasa. 
Trošku bol problém, keď sa neplánovane splašil kôň s dcérou na chrbte a ona si myslela, že ho "uloví".... Po chvíli sa vrátila s otvorenou krvácajúcou ranou od kopyta, ale to ešte nebol dôvod, aby mu dala pokoj. Neskôr sme zvládli aj to. Jeden vážnejší problém nastal, keď roztrhla susedov plot a ja som musel uhradiť 5 sliepok. Môžem ale zhodnotiť záver môjho výcviku tak, že kým som bol nablízku, zvieratá boli pred ňou v bezpečí. Dobrý výkon, nie? Bola tiež veľmi zlá matka. Štence rodila za chôdze a čo neudlávila, to aj sem-tam odchovala. Nakoniec išla preč, nakoľko sa bála streľby a áut, čo bol problém pri ďalšom cvičení. Po mojom dlhoročnom chove s ovčiakmi, som si nevedel na toto plemeno zvyknúť. Tým ho ale nechcem zatracovať!

No a predsa len sa mi podarilo odchovať zopár šteniatok...